R

Čo je to PP?

Preukaz pôvodu psa je niečo ako psí rodný list, je to verejná listina a musí byť minimálne trojgeneračný. Preukazy o pôvode psa vydávané slovenskými plemennými knihami sú štvorgeneračné. Každý preukaz o pôvode psa obsahuje základné dôležité údaje o psovi, ako je plemeno, meno psa, číslo zápisu, dátum narodenia, tetovacie číslo alebo číslo čipu, pohlavie, farba a druh srsti a tiež meno a adresa chovateľa.
Chov čistokrvných psov je na Slovensku riadený Slovenskou kynologickou jednotou, ktorá združuje jednotlivé chovatelské kluby. Preukaz pôvodu vydáva plemenná kniha, nie veterinár.

Chovateľské kluby

Chovateľ psov s PP je členom chovateľského klubu, ktorý na činnosť chovateľa dozerá. Chovateľ je v ňom registrovaný a musí sa riadiť chovateľským poriadkom a dodržiavať chovateľskú etiku.
Chovné psy musia spĺňať určité zdravotné, exteriérové a povahové podmienky, aby mohli byť zaradené do chovu.
Okrem toho podmienkou zaradenia do chovu môžu byť výstavné výsledky, pracovné skúšky, zdravotné testy, testy temperamentu, a bonitácie.

So psíkom s PP nemusíte chodiť na výstavy, ani ho nemusíte uchovniť a rozmnožovať. Preukaz pôvodu je však zárukou určitých vlastností – zdravotných, exteriérových a povahových.

Väčšina psov bez PP pochádza zo psov, ktoré boli vyradené z chovu pre exteriérovú či zdravotnú vadu, prípadne príliš agresívne či bojazlivé.

Niektoré klamstvá: 

PP dostáva iba limitujúce množstvo šteniatok z vrhu. Šteniatka nadbytočné alebo posledne narodené nie.
Klamstvo! Všetky šteniatka, ktoré sa narodili zo spojenia rodičov s preukazom o pôvode a so splnenými podmienkami do chovu, dostávajú preukaz o pôvode!!!

Čistokrvný bez PP

Čistokrvný pes bez preukazu o pôvode (rodokmeňa) neexistuje.
Pes bez preukazu o pôvode, aj keď vyzerá ako niektoré čistokrvné plemeno, je kríženec.

„Čistokrvný po rodičoch s PP“

Fenka môže mať nejakú z chovu vylučujúcu vadu – napr. dedičnú chorobu, alebo nejakú povahovú vadu, no majiteľ ju napriek tomu dá nakryť. Šteniatka z takéhoto krytia už preukaz o pôvode dostať nemôžu, a je možné, že budú mať nejaký dedičný zdravotný problém (napr. dysplázia, problém s inými kĺbami, problém s chrbticou, hluchota, očné problémy atď.), ktorý sa v chove s PP sleduje.

Keď kupujete šteňa, vždy trvajte na tom, že chcete vidieť matku a miesto, kde sú psy držané. Ak vám chovateľ len prinesie ukázať šteňa, je to podozrivé. Tiež trvajte na tom, aby vám chovateľ dal kúpnu zmluvu.

Aj medzi chovateľmi psov s PP sú samozrejme takí, čo to berú ako biznis. Na takého chovateľa sa treba sťažovať v príslušnom klube chovateľov daného plemena – a ak ste nespokojný so psom, ktorého ste kúpili, môžete ho vrátiť. Pri kúpe psa bez PP taká možnosť nie je. Množiteľ o svoje odchovy nezaujíma, noví majitelia s ním nie sú v kontakte, a zvyčajne poprie, že pes je od neho. 

Prinášame Vám sedem dôležitých pravidiel ako správne vychovávať šteniatko od skúsených psičkárov:

1. Socializácia!

So šteniatkom choďte všade, kam sa len dá. Do mesta, do lesa, do davu ľudí, k deťom, k iným psom, k starým ľuďom. Čím viac rôznych podnetov šteniatko dostane a nebude sa ich báť, tým lepšie.

2. Ak sa šteniatko niečoho zľakne, neľutujte ho.

Nenoste šteniatko na rukách, ak sa bojí, a neukludjte ho lutujúcim tónom hlasu. Vysvetlí si to tak, že sa naozaj je dôvod báť sa. Ak sa napríklad zľaklo veľkého psa, čupnite si ku psovi a hladkajte ho, alebo s amu aspoň prihovorte. Šteniatko tak vidí, že sa nebojíte, a tiež sa osmelí. Samozrejme, ideálne je toto robiť so psami, ktorých poznáte, alebo po dohode s majiteľom.

3. Veterinár

Zvykajte šteniatko aj na návštevy veterinárnej ambulancie. Ak nemáte dôvod tam ísť, pripojte sa ku kamarátovi, ktorý ide napríklad očkovať psa, a ak bude veterinár súhlasiť, choďte do ambulancie aj vy. Šteniatko si tam na návštevy lekára zvykne, a nebudete tráviť čas na veterine so psíkom v panike.

4. Manipulácia

Chytanie uší, prezeranie zubov, umývanie zubov, prezeranie labiek a strihanie pazúrikov. šteniatku to môže byť nepríjemné, a čudovali by ste sa, koľko ľudí toto zanedbá, a potom je problém pozrieť sa, čo má psík na labke, lebo je schopný aj pokúsať vlastného majiteľa! Aj keď šteniatku nič nie je, musí sa nechať prezrieť. Pri tomto nácviku šteniatko chváľte a odmeňujte.

5. Kúpanie

Povera, že šteniatka do roka sa nesmú kúpať, je vlemi rozšírená, ale úplne nesprávna.

Ak zvolíte vhodný šampón, ideálne jemný veterinárny, alebo značkovej kozmetiky pre psíkov, môžete šteniatko pokojne kúpať aj raz týždenne. Vždy treba šteniatko dobre osušiť, aby neprechladlo. Ak má dlhšiu srsť, zvyknite ho na fénovanie a česanie. Touto jednoduchou radou si ušetríte veľa problémov do budúcnosti.

6. Jedlo

Nedovoľte šteniatku, aby sa drzo pchalo do vášho obeda, alebo kňučalo, že chce dosť tiež. V prípade malého šteniatka to môže byť milé, ale je to veľmi obťažujúci zlozvyk. V tomto treba byť prísny už od začiatku, šteniatko to pochopí rýchlo. Veď vy ste vodca svorky.

Tiež je výborné od začiatku šteniatko učiť, že má jesť len na váš povel a vaše dovolenie.

7. Samota

So šteniatkom budete chcieť byť stále, a veľa ludí si na začiatok berie dovolenku, alebo si šteniatko zaobstará v čase prázdnin, aby na neho malo dostatok času. To je síce výborné, ale už od začiatku zvykajte šteniatko na to, že niekedy zostane samé. Nechajte ho samé doma na hodinku, najlepšie každý deň, aby ssa naučilo, že to je normálne a že sa vrátite. Učte ho ticho čakať vonku pred obchodom. Pri odchode a príchode sa treba správať úplne normálne, prehnane sa netešiť a tváriť sa, že je to bežná vec – tak sa šteniatko nebude báť a pri správnom postupe sa vyhnete zavýjaniu a ničeniu vecí vo vašej neprítomnosti.